Bratislava 19. marca 2021 – Slovenské plynárenstvo oslavuje 165 rokov od spustenia prvých plynových lámp v uliciach Bratislavy, vtedajšieho Prešporku, ktorý sa tým zaradil medzi najvyspelejšie mestá Európy vedľa Londýna, Paríža, Viedne, Prahy. Nadväzujúc na tradíciu, tvorí plynárenstvo dôležitú súčasť slovenského hospodárstva a je pripravené podieľať sa na výzvach, ktoré čakajú slovenské hospodárstvo v budúcnosti. „Toto výročie naznačuje veľký význam, aký má plynárenstvo a jeho rozvinutá infraštruktúra pre slovenskú energetiku a ekonomiku až doteraz. K dodávkam zemného plynu má prístup 94% všetkých občanov Slovenska. Je to po Holandsku druhé najvyššie číslo v EÚ. Distribúciu zemného plynu zabezpečuje takmer 33 tisíc kilometrov plynovodov. Na Slovensku je zastúpenie zemného plynu v energetickom mixe dlhodobo viac ako 24 % a vo výrobe elektriny
9,2 %,“ povedal pri príležitosti Dňa plynárov minister hospodárstva SR Richard Sulík, ktorý vyzdvihol investície do zvýšenie energetickej bezpečnosti za posledné desaťročie. „Vďaka investíciám po roku 2009 je dnes Slovensko takmer učebnicovým príkladom diverzifikácie zdrojov dodávok zemného plynu a ich trás s vysokou úrovňou energetickej bezpečnosti. Po dokončení budovaného plynovodného prepojenia s Poľskom budeme môcť dovážať i vyvážať zemný plyn z každej svetovej strany,“ konštatoval minister hospodárstva.
Podľa prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) plynárenstvo zohráva v súčasnosti veľmi dôležitú úlohu pri dekarbonizácii slovenskej ekonomiky. „Plynárenský sektor
na Slovensku prispel od roku 1990 k zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 40%, najviac v sektore energetiky, a to až o takmer 60%. Slovensko má zároveň jednu z najmenej emisných energetík v Európskej únii. Nahradením uhoľných zdrojov tepla a elektrickej energie zemný plyn na Hornej Nitre po roku 2023 a v ďalších centralizovaných zdrojoch tepla, dosiahne Slovensko ďalšie rýchle výrazné zníženie emisií skleníkových plynov,“ upozornil Malatinský.
V súčasnosti sa aj plynárenstvo mení a reaguje na dopyt po jeho ozelenení a na trendy, ktoré sa presadzujú predovšetkým v európskej energetike. „V súčasnosti stojíme na prahu tretej plynárenskej revolúcie, kedy predmetom nášho záujmu sú obnoviteľné plyny: bioplyn, biometán, bioCNG, bioLNG, syntetický metán i zmes zemného plynu s vodíkom,“ vyhlásil Malatinský.

Minister Sulík vníma tento vývoj pozitívne s tým, že veľkú perspektívu vidí vo vodíkových projektoch. „Považujem za veľmi pozitívne, že v národnom posudzovaní pre projekty IPCEI uspeli projekty H2Infrastructure spoločností Eustream, SPP-distribúcia a NAFTA a Smart Hydra od spoločnosti SPP. Ministerstvo hospodárstva SR vidí v rozvoji vodíka a vodíkových technológií príležitosť pre slovenskú ekonomiku stať sa lídrom v týchto inováciách. Európska komisia vníma vodík ako kľúčového hráča
na ceste k dekarbonizácii ekonomiky. Ak sa dôsledne zameriame na podporu vodíkových technológií, môže to slovenskej ekonomike priniesť podobný kvalitatívny skok ako automobilový priemysel na začiatku tohto milénia,“ dodal minister hospodárstva.

Slovensko si pripomína Deň plynárov vždy 19. marca, ktorý je spojený so sviatkom svätého Jozefa, patróna plynárov.