Zemný plyn je v súčasnosti jedinou cestou ako dekarbonizovať niektoré segmenty dopravy

Bratislava 4. júna 2021 – Chápeme, že v spoločnosti existuje polemika o umiestnení plánovaného LNG terminálu, no odmietame názory, že zemný plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG) sú palivá porovnateľné, z hľadiska ich environmentálnych dopadov, s palivami ako nafta a uhlie. Tento názor nie je pravdivý. Analýza IEA, ktorá berie do úvahy okrem emisií CO2 vznikajúcich priamo spaľovaním zemného plynu aj metánové emisie súvisiace s celým jeho životným cyklom, dokazuje, že 98% dnes spotrebovaného plynu má výrazne nižšiu intenzitu emisií životného cyklu ako uhlie, ktoré sa používa na výrobu tepla alebo elektriny.

Zemný plyn je síce fosílne palivo, ale jeho objektívnou výhodou je mimoriadne nízka produkcia znečisťujúcich látok vytváraných pri jeho spaľovaní a o polovicu nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní s tuhými palivami.

Od roku 1990 klesli na Slovensku emisie skleníkových plynov takmer o polovicu, výrazný podiel na tomto poklese mala aj náhrada tuhých palív za zemný plyn. Slovenská energetika je pritom už v súčasnosti mimoriadne skleníkovo nízkoemisná. Po odstavení Novák a eliminácii uhlia v sektore vykurovania, sa SR zaradí medzi prvých 6 najmenej emisných energetík v rámci celej EÚ (v produkcii CO2 na kWh vyrobenej elektriny a tepla) a zaradíme sa tak medzi krajiny ako Švédsko a Rakúsko. Už v súčasnosti sme pritom v tomto ukazovateli na tom neporovnateľne lepšie ako napr. Nemecko. Jedna vec sú pocity a dojmy, druhá technická realita a reálne dáta.

Čo sa týka LNG, v porovnaní s dieslovými pohonmi pri lodnej alebo ťažkej nákladnej doprave produkuje o 100% menej oxidov síry, o 99 % menej emisií pevných látok, o 70% menej oxidov dusíka a o 20% menej oxidu uhličitého ako stanovuje norma Euro VI.

V súčasnosti je to jediná cesta dekarbonizácia sektora ťažkej nákladnej dopravy. Práve doprava je na Slovensku sektor, kde sa emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 prakticky vôbec neznížili. Samozrejme, využívanie zemného plynu v doprave nepovažujeme za konečné riešenie, dôležité je však v tomto sektore čo najskôr znížiť emisie z dieslu a následne prejsť na zelené palivá ako bioCNG, bioLNG a najmä vodík. Nástup elektromobility bude síce dôležitý, ale relatívne pozvoľný a navyše batériový elektropohon nie je v súčasnosti technicky aplikovateľný pre ťažkú nákladnú dopravu.

Plynárenské odvetvie vníma naliehavosť klimatickej zmeny a chce prispieť k uhlíkovej neutralite na úrovni EÚ do roku 2050. Energetika budúcnosti by nemala byť závislá od jediného druhu energie a jedinej infraštruktúry, v tomto prípade elektrickej energie a elektrickej infraštruktúry.

Našim spoločným primárnym cieľom by malo byť čo najefektívnejšie a najrýchlejšie zníženie emisií skleníkových plynov a to v zmysle schválených cieľov EÚ pre roky 2030 a 2050 – cesta ako dosiahnuť národnú alokáciu týchto cieľov bude pritom v kompetencii jednotlivých členských štátov, ktoré si budú vyberať zo „zoznamu“ možných dekarbonizačných opatrení – jadrová energia, zelené plyny – biometán, vodík, zalesňovanie, energetická efektívnosť v priemysle, znižovanie emisií v doprave atď. O budúcej podobe energetického mixu SR by sme sa pritom mali rozhodovať na základe komplexných technických a ekonomických prepočtov a analýzy reálnej uskutočniteľnosti jednotlivých opatrení prichádzajúcich do úvahy a na základe zhodnotenia ich výhodnosti oproti iným možným riešeniam dekarbonizácie. To všetko samozrejme za dodržania našich záväzkov redukcie skleníkových plynov. Nemali by sme sa pritom pozerať na veci dogmaticky ale pragmaticky…

Štúdie ukazujú, že viac sektorové riešenia sú lacnejšie a bezpečnejšie. EK v minulosti vytvorila scenáre možného vývoja, k jednému z týchto scenárov (1.5TECH), zameraných na dekarbonizáciu elektrifikáciou, spočítala spoločnosť Det Norske Veritas alternatívu spočívajúcu v zachovaní plynárenskej infraštruktúry pomocou integrácie obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov. Výsledkom štúdie je, že takáto alternatíva by ročne ušetrila na úrovni EÚ až 130 mld. €, čo sú stovky eur ročne pre každú domácnosť v EÚ.

Reálnym top enviro problémom SR je zlá kvalita ovzdušia, pričom z hľadiska znečistenia ovzdušia mimoriadne nebezpečnými jemnými prachovými časticami (PM10 a PM2,5) máme dokonca 3. najhorší stav ovzdušia v rámci celej EÚ. Podľa Európskej environmentálnej agentúry v dôsledku emisií jemných prachových častíc na Slovensku ročne predčasne umiera približne 5 200 obyvateľov. Zďaleka najhlavnejším zdrojom tohto znečistenia sú pritom kotly a pece na tuhé palivá v domácnostiach (uhlie, drevo). Či sa to niekomu páči alebo nie, využitie zemného plynu v súčasnosti predstavuje investične najlacnejšiu skutočne nízkoemisnú alternatívu k tuhým palivám v domácnostiam, s plánom postupnej dekarbonizácie plynu ako takého. Toto je reálny problém vyžadujúci si urgentné riešenie a nie či stavať alebo nestavať LNG terminál.

Plynárenské odvetvie na Slovensku vytvára tisíce vysokokvalifikovaných pracovných miest a jeho firmy sú najväčšími platcami daní. Zároveň neustále prijíma čo najefektívnejšie environmentálne opatrenia – napríklad na znižovanie spomínaných metánových emisií. Napriek tomu je v posledných mesiacoch terčom neustálych, no najmä zavádzajúcich tvrdení mnohých mimovládnych organizácii. Nespochybňujeme právo na pluralitu názorov, no mali by byť podložené aj objektívnymi faktami.