Väčšina Slovákov je ochotná si za bezemisné energie priplatiť do 10% ceny
Bratislava 27. decembra 2021- Viac ako polovica Slovákov je ochotná platiť za energie cenu vyššiu
do 10%, ak by to viedlo k zníženiu množstva vypúšťaných skleníkových plynov. Tretina ľudí by akceptovala až o štvrtinu vyššie účty za energie a teplo. Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry AKO pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na vzorke 1,000 respondentov. „Slováci vnímajú, že za čistejšie energie je potrebné platiť viac, no len do určitej miery. Realizácia opatrení v návrhu balíčka Fit for 55, ktorý má zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o 55%, by si v jeho súčasnom znení vyžiadal omnoho vyšší účet. O viac ako štvrtinu by bolo ochotných platiť len necelých 7% Slovákov,“ upozornil výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Výrazne najčastejším zdrojom tepla na vykurovanie je kotol na zemný plyn (59,6%). Nasleduje kotol
na drevo (18,4%) a krb alebo kachle (7,1%). „Naprieč skúmanými sociodemografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely v tom, že kotol na zemný plyn majú častejšie skôr starší respondenti, skôr obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny. Kotol na drevo majú naopak častejšie skôr mladší, menej vzdelaní , obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny,“ povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.
Respondenti mali určiť, čo by boli atribúty rozhodovania v prípade, ak by teraz chceli kúpiť nový zdroj tepla. Predložené im boli viaceré vlastnosti a respondenti mali na škále od 1 po 10 ohodnotiť, ako veľmi sú tieto vlastnosti pre nich dôležité. Najvyššie hodnoteným atribútom bolo „aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužný a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla“ (priemerne 8,79 bodu). Nasledoval výrok „radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku aby boli nízke“ (7,70 bodu). „Tí, ktorí majú teraz kotol na zemný plyn alebo elektrické vykurovanie, dávali v priemere viac bodov atribútu, aby bol zdroj tepla čo najviac tzv. bezobslužný a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla., nakoľko pre nich táto vlastnosť ich súčasného zdroja tepla pravdepodobne kľúčová a sú s ňou najviac spokojní. Tí, ktorí v súčasnosti vykurujú elektrinou, zase dávali viac bodov atribútu radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku, aby boli nízke, čo môže paradoxne súvisieť s istými negatívnymi následnými skúsenosťami s mesačnými nákladmi na elektrické vykurovanie, ktoré ľudia možno pri prvotnej kúpe daného zariadenia nečakali,“ konštatoval Hřích.
Respondenti odpovedali aj na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla. Viac ako tretina z nich (34,8%) uviedla solárne panely (len na prípravu teplej vody),nasledoval kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5%) a tepelné čerpadlo 17,7%). „Z tohto výsledku vidno, že Slováci pri vykurovaní majú silný vzťah k plynovým kotlom. Z hľadiska dekarbonizácie tak majú perspektívu plynové kotle, ktoré budú môcť spaľovať aj rôzne zmesi s vodíkom až do 100%,“ dodal Kvasňovský. Stále však približne pätina Slovákov by opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo. „Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil.
Pri rodinných domoch je to vysoké percento a myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať- nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami,“ dodal Hřích.
Prieskum sa vykonal na vzorke 1,000 respondentov v období od 7. do 19. októbra 2021.